Spomienky absolventov školy
 
Meno: 
Email: 
WWW: 
  1+1=

    

Davweelymn 09:59:55 22.07.2017
Acheter Cialis Original 20mg <a href=http://cheapviapill.com>viagra</a> Viagra 50mg Ohne Rezept

KennMins 17:38:57 17.07.2017
Cialis france acheter <a href=http://femalecial.com>cheap cialis</a> Commander Cialis Belgique

ChasAdjoub 17:15:34 17.07.2017
Effets Cialis Viagra <a href=http://cialvia.com>buy cialis</a> Propecia Marca

KelDonEmosy 03:44:04 17.07.2017
Overnight Viagra Mn No Prescription <a href=http://onlinecial.com>cialis</a> Priligy Acquisto On Line

Davweelymn 12:24:35 15.07.2017
Cheap Cialis Extra Strength <a href=http://cheapviapill.com>viagra</a> Propecia Con Masa

KelDonEmosy 19:10:07 10.07.2017
Canadian Medications <a href=http://cialvia.com>online pharmacy</a> Propecia Magistrale

KelDonEmosy 01:06:53 07.07.2017
Viagra Plus Alcohol <a href=http://levinorx.com>viagra</a> Digoxin On Line

KelDonEmosy 03:58:16 25.06.2017
Buy Accutane From Legal Chemist <a href=http://viacheap.com>viagra</a> Cialis Pharmacie Place Monge

MUDr. A. Koleničová, r.Kovácso 11:16:33 31.10.2006
.... Tak známe nám chodby, lavice triedy,
tak známy ten zvončekov hlas,
tak známe tie tváre, čo denne sme stretli
a chodby sčítané tisíckrát.

Vďaky slov šepot nám schádza z pier,
vďaky tĺk srdca ozýva sa len,
vďaka zračí z našich očú k Vám,
ďakujeme, profesori, za všetko Vám.

Zavrú sa dvere na našej triede
a potom, zvonček, zazvoň posledný raz.
Tak ako voda utiekli tie roky,
utiekli roky... a s nimi školský čas.....

Tieto slová nás sprevádzali pri poslednej rozlúčke so školou, ktorá sa stala súčasťou môjho života. Spomienky na profesorský zbor sú tie najlepšie. Dali nám pevné základy pre ďalšie štúdium, často boli prísni (ale vedeli prečo), ale bolo aj dosť zábavy. A kolektív? Bezstarostný život, celý svet patril nám, mali sme len jednu povinnosť - učiť sa.

Štúdium na Gymnáziu v Moldave n/B bolo jedno z mojich najkrajších období v živote.

PaedDr. J. Liszkaiová 11:15:34 31.10.2006
Po prvé: Fantastický kolektív pedagógov - priateľských, tolerantných, ale aj naročných, vychovávajúcich naďalej ďalšie generácie

Po druhé: Nezabudnuteľný kolektív spolužiakov - po rokoch z nás vyrástla vzdelaná, čestná a pracovitá generácia

Po tretie: Spomienka sa spája aj so smútkom, tragická strata triednej pani profesorky PhDr.A.Štovčíkovej, ktorá do mňa vštepila semienko budúceho pedagóga

RNDr. Alexander Hudák 11:14:52 31.10.2006
Akoby to bolo včera. Cestou v autobuse sa stihla dopísať úloha z matematiky alebo sloh, rozobrať výsledky futbalu, hokeja, či najnovší film. A už sme sedeli v triede. Cesty osudu nás zviedli zo všetkých svetových strán a posadili do spoločných lavíc. S túžbou objaviť niečo nové a vykročiť rázne do života. Priateľstvá, lásky i sklamania, túžby i vyznania - a naši profesori. V skromných podmienkach, ale o to s väčším citom dať nám všetko potrebné pre život. A my sme sa vďaka nim nestratili. Rozišli sme sa do všetkých kútov Slovenska a zakotvili v rôznych profesiách. Ale vždy sa vieme stretnúť, porozprávať a zaspomínať si na školské časy. Na našich profesorov, priateľov, prvé lásky a, samozrejme, pána školníka. Na všetkých z nášho Gymnázia v Moldave nad Bodvou.


MUDr. M. Alexovičová r. Bálin 11:14:17 31.10.2006
Gymnázium v Moldave nad Bodvou som navštevovala v rokoch 1971 - 1975. V prvom ročníku nás bolo viac ako 30 študentov, no maturovali sme iba 14. Boli sme naozaj „unikátna trieda“. Neviem, či v histórii gymnázia sa takéto niečo ešte vyskytlo.

Na študentské časy mám v celku dobré spomienky. Pracovala som v Základnej organizácii Socialistického zväzu mládeže ako predsedníčka a doktorka Kovácsová, rod. Koleničová v Základnej organizácii Červeného kríža, tiež ako predsedníčka. Keďže sme boli najlepšie priateľky, spoločne sme organizovali rôzne akcie.

Najradšej spomínam na akcie z príležitosti medzinárodného dňa detí. Pre žiakov ZŠ sme vlastnoručne pripravovali darčekové predmety. Šili sme plyšové hračky, pripravovali bábky a pod. Detičky mali z nich veľkú radosť. Pracovali sme v ZŠ ako pionierske vedúce, vymýšľali sme pre žiakov hry, kvízy a súťaže. V rámci školy mala najväčší úspech divadelná hra Pytliakova žena. Nacvičovala nás pani Koštenská - pracovníčka Domu pionierov a mládeže. Účinkovali v nej študenti z každého ročníka. Súťažili sme vo vedomostných kvízoch , v speve, recitovaní, ale aj v kráse a šikovnosti dievčat aj chlapcov.

Časy sa zmenili. Pionierske vedúce, Dom pionierov a mládeže, Socialistický zväz mládeže sú už pre dnešných študentov dávnou minulosťou. Ale naše srdcia boli podobné ako srdcia súčasnej mládeže.

Ing. Peter Hudák 11:13:25 31.10.2006
Spomienky vraj znamenajú prvé príznaky staroby. Utkveli v pamäti najmä isté momenty počas štúdia na Gymnáziu Štefana Moysesa v Moldave nad Bodvou.

Neviem presne definovať vlastnosti profesorky biológie. Určite sme ju však mali všetci radi a nebolo to tým, že by sme sa nemuseli učiť. Práve naopak. Preto ma zaujalo, ako naša triedna profesorka dokázala skĺbiť, aby sme sa učili, akceptovali ju a uznávali zároveň.

Opakom by som mohol nazvať tvrdý, nekompromisný prístup pri výučbe chémie, kde drvivá väčšina hundrala, nadávala (vrátane mňa). Boli však výborne pripravení a na vysokej škole, ako jeden z mála, som pri skúške z chémie (bol to strašiak, o ktorom sa hovorilo na celej fakulte) nemal žiadne problémy.

S nostalgiou a miernym úsmevom spomínam na pravidelné divadelné predstavenia. Navštevovali sme ich najmä vďaka pani profesorke slovenčiny, ruštiny. Zo začiatku sme to brali ako „veget“. Hovorili sme si: „Paráda, veď zajtra sa nebude skúšať.“ Ale dnes, s odstupom času, by to mohla byť povinnosť, ako priviesť mládež k umeniu a kultúre takou nádhernou formou. Možno ju nikto ani neocení, ale v duši každého z nás niečo pekné ostane. Zároveň to patrí k prirodzenej inteligencii. Vráti sa to vo forme správania sa, či už k deťom alebo k svojmu okoliu, v ktorom žijeme.

Najobľúbenejším predmetom bola telesná výchova. Vidím v nej priestor ako pritiahnuť mládež k športovaniu, súpereniu, učiť sa vyhrávať a aj prehrávať, lebo v živote je to takisto samý tvrdý boj.

Tu sme dostali možnosť hravou formou vyskúšať si všetky športy a súťaže aj na úkor voľného času pána telocvikára. Podporoval nás a ukázal nám, ako je to súťažiť so športovými gymnáziami. V takých chvíľach sme si uvedomovali našu nedokonalosť a malosť.

Zároveň ma to motivovalo a ukázalo, že keď chce človek niečo dosiahnuť, musí na sebe viac pracovať, v tomto prípade trénovať.

Na tieto štyri krásne prežité roky a na prípravu do života spomínam a stále budem spomínať s úsmevom. Srdečná vďaka všetkým tým, ktorí obetovali aj mojej výchove kúsok svojho života.

Vojtech Bodnár 11:12:50 31.10.2006
Na jar roku 1975 si ma zavolali súdruhovia Bojko (riaditeľ) a Balga (zástupca riaditeľa) do riaditeľne a položili mi jednoduchú otázku: „Chceš sa stať predsedom celoškolského výboru SZM?“ Nakoľko som zväzácku prácu vykonával na úrovni triedy, túto výzvu som zobral veľmi seriózne a súhlasil som. „Najdôležitejšou podmienkou toho, aby si mohol robiť túto funkciu je, že od dnes nemôžeš chodiť do kostola,“ pokračoval súdruh riaditeľ vo svojom príhovore. To by ste neverili s akou radosťou som oznamoval doma, že už nemôžem chodiť do kostola.

Zväzácku prácu sme zvládali veľmi úspešne, veď som mal vo výbore také esá ako Jožo Varga, či Darinka Semanová.

Dochádzalo samozrejme aj ku stretom medzi zväzákmi a vedením školy.

Mali sme zarobené peniaze a chceli sme zariadiť klubovňu. Najväčší problém bol nájsť vhodnú miestnosť. Boj nastal o kabinet súdružky profesorky Vavríkovej. Nakoniec nám bolo vyhovené a dnešná asi 1 ,B trieda sa stala našou klubovňou na gymnáziu. Dodnes sú na chodbe tie kreslá a stolíky, ktoré boli v klubovni. Pri zariaďovaní klubovne došlo ešte k jednej zaujímavej udalosti. Nakoľko sa dlhšie rozhodovalo o zriadení klubovne, došiel nám biliardový stôl skôr, ako sme ho mohli kde umiestniť. Tak kde inde ako do našej 3 .D triedy. Súdruh riaditeľ Bojko nás ruštinu a keď mal návštevu, tak my sme ho „trpezlivo“ čakali v triede. Keď nás už ale prešla trpezlivosť, tak sme si zahrali biliard dovtedy, pokiaľ nás nevymakol a nezobral nám gule. Ďalšia hra bola až v klubovni, ale aj to urýchlilo rozhodnutie súdruha riaditeľa o pridelení klubovne pre zväzákov.


Ing. Ladislav Toporčák 11:11:58 31.10.2006
Keď si v myšlienkach premietnem, ako sa mi na túto školu nechcelo, nemôžem tomu dnes ani uveriť. Nedokážem slovami opísať zážitky, ktoré som tu prežil. Nie raz sa v myšlienkach vraciam pred katedru, kde vidím vždy elegantnú pani profesorku Vavríkovú, sympatickú pani profesorku Pipíšovú, či pána profesora Balgu s prísnym výrazom. Veď k predmetu matematika to aj pristane. Vidím aj vážneho pána profesora Bojku, ktorý sa k nám prihováral ľubozvučnou ruštinou. Tak by som mohol vymenovať aj ďalších, pre ktorých učenie bolo poslaním. Aký je to hrejivý pocit, keď tieto, pre mňa veľké osobnosti, môžem stretnúť v uliciach Moldavy, stisnúť im pravicu a položiť tradičnú otázku: „Ako sa máte, zdravíčko slúži?“ Veď je tomu 35 rokov, čo som s maturitným vysvedčením opustil priestory tejto školy.

Osud mi určil, aby som sa po ukončení vysokoškolských štúdií opäť vrátil do tohto mestečka. Denne prechádzam okolo budovy našej školy a stále sa mi nejaká myšlienka mihne hlavou.

Neviem, či je to povahou, ale mňa obklopujú iba hrejivé myšlienky. V mojich očiach sú všetci starí známi rovnakí, akí boli pred rokmi, keď som ich poznal ako študent.

Mojím prianím je, aby si všetci žiaci vážili svojich učiteľov a aby spomienky všetkých na školu boli iba krásne a aby v starobe mohli povedať: "Keby som sa ešte raz mohol vrátiť do tých istých školských lavíc a prežívať tieto nezabudnuteľné chvíle."

Preto na záver prajem pracovníkom školy, aby mali stále žiakov, ktorí radi túto školu navštevujú, a žiakov, ktorí sa za prácu svojim učiteľom odvďačia dobrými študentskými výsledkami a vďačnosťou po celý život.

Mgr. Margita Gaálová 11:11:24 31.10.2006
Triedy strednej školy boli v budove bývalej banky na námestí, kým zborovňa bola v budove starej školy, a tak sme väčšinou včas zbadali učiteľov prichádzajúcich na hodiny. Dodnes na nich spomínam s úctou a vďakou, lebo aj v sťažených podmienkach sa snažili o kvalitné vyučovanie a vedeli v nás vzbudiť celoživotný záujem o vzdelanie. Ich lásku k nám žiakom sa číslami merať nedá. A ani sa nemá. Aj preto nám chýba naše tablo v budove gymnázia - tablo s fotografiami jeho prvých učiteľov i žiakov.

Prof.Ing. Jozef Semetko, DrSc 11:10:33 31.10.2006
Ako jeden z prvých absolventov gymnázia v Moldave len v dobrom môžem spomínať po 50 rokoch na stredoškolské štúdium. Začalo sa to všetko prijímacími skúškami na gymnáziu v Košiciach na Kováčskej ulici. Väčšina záujemcov dobre obstála. Dostal som ponuku na štúdium v Košiciach alebo v Moldave. Neľutujem, že som si vybral Moldavu. Denné cestovanie z Janíka do Košíc by bolo obtiažnejšie. Sociálne pomery nás viacerých ani nedovoľovali zvažovať lepšie podmienky či úroveň košického gymnázia. Priestorové podmienky boli naozaj kritické. Nebolo dosť kvalifikovaných učiteľov, ale tí, ktorých získali pre novootvorené gymnázium v Moldave, to vyvážili nadšením a snahou dokázať takmer nemožné.
Čo dokázali naši učitelia spred 50 rokov, to sme najlepšie reprezentovali my - absolventi tohto gymnázia. Veď z prvých absolventov získalo viac ako 60% vysokoškolské vzdelanie. Boli rovnocennými študentmi na univerzitách v Košiciach, Bratislave či v Prahe. V Prahe študovali traja z prvých absolventov z Moldavy. V silnej konkurencii stredoškolských absolventov z celej republiky sme dokázali niektorí získať aj červené diplomy a potom zastávať významné posty v spoločnosti.
S vďakou priznávame podiel svedomitých učiteľov gymnázia na našich výsledkoch. Oni možno práve preto, že začínali výučbou na gymnáziu, mali svedomite prepracovanú metodiku. Nemohli sa spoliehať na rutinnosť a tradíciu. Dobré základy sme dostali už v 6. až 8. triede. Už vtedy obetavo chodili s nami učitelia po Slovensku na matematické a fyzikálne olympiády, recitačné či iné súťaže.
Pracovitosť a svedomitosť vštepovali do nás naši učitelia i rodičia. Mali sme aj doma v domácnosti či gazdovstve za čosi pravidelnú zodpovednosť. Pracovitosťou všetko sme stíhali a našli sme si čas aj na prvé lásky. Na tomto gymnáziu sme prežili tretinu našich najkrajších mladých rokov.
Máme referencie aj konkurencieschopnosti prvých absolventov aj so zahraničnými kolegami - špecialistami. Viem o niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorými uspeli absolventi jubilujúceho gymnázia v Moldave. Osobne som sa tiež presadil víťazným projektom v medzinárodnom výberovom konaní a koordinoval som medzinárodný riešiteľský kolektív nemeckých, rakúskych, maďarských, českých i slovenských inžinierov - špecialistov, pri projektovaní , konštrukcii a audite špeciálneho vozidla. Úspešné testy vozidla v Nemecku, ocenenie unikátneho riešenia komitétom OECD v Paríži preukázalo, že československé školstvo malo dobrú úroveň. Dokázali sme si vytvoriť rešpekt.
Naši učitelia v Moldave nás nielen vzdelávali, ale aj vychovávali, rozvíjali naše tvorivé schopnosti a vštepovali nám kolektívne ponímanie a plnenie úloh.

Mgr. M. Tóthová rod. Tomková 11:08:04 31.10.2006
Vráťme sa do roku 1953, keď sme sa dozvedeli, že v bývalom okresnom meste Moldava n/B. sa zriadi jedenásťročná stredná škola s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Naši rodičia privítali túto skutočnosť s nadšením a po prijímacích pohovoroch 1.9.1954 do prvého ročníka nastúpilo 42 žiakov. Ako dnes spomíname na naše začiatky? Naša trieda bola umiestnená v náhradných priestoroch – bývalá slovenská sporiteľňa, hodiny telesnej výchovy prebiehali v sále kultúrneho domu, rozcvičky pred vyučovaním sa konali na námestí, prestávky sme trávili na chodníku mesta, obedovali sme v provizórne postavenom baraku.....

Spolužitie slovenskej a maďarskej triedy bolo priateľské, pedagogický zbor pozostával zo slovenských aj maďarských učiteľov, neuvedomovali sme si národnostné rozdiely, spájalo nás obhájenie dobrého mena školy. Spomíname si na naše nadšenie pri výstavbe dnešnej budovy gymnázia, kde sme nespočetne veľa hodín zadarmo odpracovali cez soboty a letné prázdniny. S úctou si spomíname na našich triednych učiteľov – pani Korandovú, pánov Huťku a Lukáča. Aj napriek ťažkým podmienkam 27 z nás dosiahlo vysokoškolské vzdelanie.

Dnes sme už dôchodcovia a tešíme sa z výsledkov práce školy, aj z toho, že naše začaté dielo píše svoju históriu.


Návštevná kniha www.weblight.cz

Lomboo.cz - Vtipná těhotenská trička